Teatro Comico je profesionální divadelní soubor.
Teatro Comico to jsou komedie všeho druhu.
Teatro Comico to je pouliční divadlo plné akrobatů, kejklířů, chůdových postav a žonglérů, kteří s humorem vypráví prastaré legendy i fantazijní příběhy.
Hrajeme: Renesanční komedie, barokní komické výstupy a romantické pantomimy s maskami. Hry podle původních scénářů Commedie dell Arte s těmi nejlepšími Lazzi (šprým, vtípek), které baví diváky už staletí a pořád neztratili nic ze svého humoru a důvtipu.
"Pojďte s námi! Hrajte komediiji a ostatní se podá samo sebou.
Skoro všichni lidé jsou víceméně komedianti, ovšem ne každý svou komedii tak dobře prováděti umí, jako my, jako my, jako my!!!"
Zveme vás tedy na krátké pozastavení s humorem, vtipem a dobrou náladou.
Pantomimické predstavenie v maskách na hudbu Antonia Vivaldiho s klasickými postavami Commedie dell Arte. Pierot miluje Isabellu, Capitano Burreno tiež miluje Isabellu, ale Isabella miluje peniaze. Pantalone miluje zlaté šperky a Arlecchino miluje jedlo, ale všetci milujú život!
Štýlové divadelné predstavenie s humorom a krásnou hudbou.
Účinkujú: Štefan Capko, Lukáš Šimon, Vojtěch Svoboda, Kateřina Votočková, alebo Anna Kukuczková
Komedianti pochádzajúci z dvora kráľa Karla IV.
Sú to stredovekí šašci, túlaví herci, veční pútnici, po krajinách európy od talianska, cez francúzsko a nemecko až po české kráľovstvo. Na svojich cestách pokračovali ďalej do okolitých krajín až k severnému moru. Pre pobavenie publika predvádzajú rôzne triky a vtipy.
Hltajú oheň, vešajú sa na stromy za zuby, predvádzajú indické hady, orientálne tance a hlavne hrajú komédie. Vysmievajú sa ľudským nerestiam a slabostiam, pretože zámerne zo seba robiť „blázna“ znamená najväčšiu múdrosť.
Hrajú: Lukas Šimon, Vojta Svoboda, Kateřina Votočková, Bára Bartoňová, Jarda Čerwěňák Dolejší, Míša Hradecká nebo Anička Kukuczková a Števo Capko
Herci slávnej Commedie dell Arte prichádzajú za svojimi divákmi na malé námestia všade tam, kde je veľa ľudí, pretože práve začal Karneval. Je to veľká ľudová slávnosť, na ktorej sa chcú všetci dobre zabaviť, než sa začne pôst. Na malých drevených pódiách sa herci vrtia a vrtia. Arlecchino s Pierotom sa vrtia okolo Colombiny. Pantalone s Dottorem sa točia okolo Isabelly. Capitano sa chváli v krčme a Brigella spieva pod balkónom. Len Pedrolino sa motá niekde v komore, pretože má stále hlad.
Herci v maskách sa vrtia. Postavy sa striedajú a stále viac sa zaplietajú do vlastných intríg a zložitých situácií. Hrajú s radosťou prastaré komediálne situácie okorenené kotrmelcami, súbojmi, akrobaciou a žonglovaním. Celé toto divadlo pripomína obrovský rotujúci kolotoč. Spoločenská vážnosť ulice sa v období karnevalu mení na detské bláznovstvo. Poďte sa zahrať s nami, ako keď ste boli deťmi. Stačí prísť bližšie, zatiahnuť za špagát a zábava sa roztočí...
Komická dišputácia troch v�ených učencov dottora Sulfuria, dottora Merkuria a veľmi vzdelaného dottora Salicia o hľadaní podstaty existencie človeka. Kameň mudrcov jse podstatná substancia pre stvorenie fluida, nehmotnej krásy, ktorá dáva životu zmysel.
Prastaré príbehy o bájnom Fénixovi v pôsobivom pouličnom predstavení s maskami v nadživotnej veľkosti okorenené akrobaciou a fireshow na záver.
Legenda o horiacom perí je divadelné predstavenie o túžbe človeka po znovuzrodení. Fénix je personifikáciou večnej mladosti. Prastará legenda s hlbokými európskymi koreňmi, kotrá ma svoje sestry aj v oriente a ázii. Je to jeden z mála našich archetypálnych príbehov. Mýtus o Fénixovi znovu a znovu sa rodiacom z vlastného popola si rozprávali ľudia už v starovekom Egypte, Babylóne, Asyrii, ale aj v Tibete, Indii, Číne a samozrejme v Grécku a starovekom Ríme..
„Jeho meno je majestátne.
Jeho perie je rozpálené do žiariacich a jasných červených, oranžových a žltých farieb. Jeho telo sa podobá neskrotnej horiacej plamennej vatre. Ohnivé perie nezhasína ani po vytrhnutí a jedno pierko je schopné rozžiariť tmavú miestnosť.
Jeho meno ani nie je možné vysloviť. Spieva tak nežne, že aj chladná a tvrdá zem jeho tónmi rozkvitá.“
Legenda o horiacom perí je divadelné predstavenie o túžbe človeka po znovuzrodení.
Fénix je personifikáciou večnej mladosti. Prastará legenda s hlbokými európskymi koreňmi, ktorá má svoje sestry aj v oriente a ázii. Je to jeden z mála našich archetypálnych príbehov. Mýtus o Fénixovi znovu a znovu sa rodiacom z vlastného popola si rozprávali ľudia už v starovekom Egypte, Babylóne, Asýrii, ale aj v Tibete, Indii, Číne a samozrejme v Grécku a starovekom Ríme..
"Jeho meno je majestátne.
Jeho perie je rozpálené do žiariacich a jasných červených, oranžových a žltých farieb. Jeho telo sa podobá neskrotnej horiacej plamennej vatre. Ohnivé perie nezhasína ani po vytrhnutí a jedno pierko je schopné rozžiariť tmavú miestnosť.
Jeho meno ani nie je možné vysloviť. Spieva tak nežne, že aj chladná a tvrdá zem jeho tónmi rozkvitá."
